Záškoláctvo a problémové správania žiakov základných škôl

Záškoláctvo

Vyhýbanie sa škole resp. záškoláctvo je jedným z problémov správania. Dieťa, ktoré sústavne v škole chýba bez dôvodov, jasne signalizuje, že nepriaznivé následky chodenia do školy sú silnejšie ako nepriaznivé následky vyhýbania sa škole. prečo je to tak?

Medzi najčastejšie príčiny záskoláctva zaraďujeme:

1.dieťa môže byť obeťou trýznenia druhými deťmi,

2.dieťa sa môže obávať niektorého člena učiteľského zboru alebo nejakého trestu,

3.dieťa môže mať školu tak silne spojené so zlyhaním, že vyhýbanie sa škole je spôsob, ako si chráni sebavedomie,

4.dieťaťu v dochádzke môžu brániť rodinné problémy,

5.rodičia dieťaťa môžu brániť v dochádzke do školy čo považujú za zláštny spôsob vybavovania si svojích účtov voči spoločnosti,

6.dieťa môže fetovať, užívať alkohol alebo drogy a byť v stave , ktorý mu nedovoľuje účasť na vyučovaní,

7.dieťa môže byť zapletené do nejakej trestnej činnosti, 8.dieťa sa môže jednoducho nudiť a hľadať niečo, čo by mu prinieslo viac vzrušenia

Záškoláctvo nie je výlučne problémom dieťaťa. Môžu sa na tom podielať ostané deti, rodičia, učitelia, organizácia vyučovania vrstovnícke alebo delikventné skupiny. Keď učiteľ stanoví pravdepodobnú príčinu vyhýbania sa škole, môže podniknúť vhodnú nápravu. Potrestať deti je obvykle nevhodné, pretože trest môže pôsobiť proti zámeru učiteľa, pretože deti si školu ešte viac spoja s nepríjemnými zážitkami, čo ich naďalej motivuje, k vyhýbaniu a klamstvu.. Śkola by mala deťom dokázať, že je tu preto, aby ich chápala a cítila s nimi v ich obavách a úzkostiach, ktoré môžu prežívať v ich životoch a že škola je pripravená im pomôcť. Je potrebné zdôrazniť ,že vyhýbanie sa škole mie je niečím, čo sa dá zvládnuť technikoami modifikácie správania.

Rok 2006 v celoslovenskom meradle charakterizuje na jednej strane výrazný nárast počtu neospravedlnených vyučovacích hodín na žiaka základnej školy v porovnaní s rokom 2005, na druhej strane výrazné regionálne rozdiely. Ukazovateľ počtu neospravedlnených hodín na jedného žiaka sa vypočítava vydelením objemu neospravedlnených vyučovacích hodín počtom žiakov základných škôl. V roku 2006 na základných školách pripadalo na jedného žiaka 4,6 neospravedlnených hodín. V porovnaní s rokom 2005 sa priemerná hodnota tohto ukazovateľa zvýšila o 21% (0,8 bodu), podobne došlo k nárastu aj v porovnaní s rokom 1998.

Zlozvyky sa týkajú nižšej oblasti uspokojovania fyziologických potrieb napr. :

1.jedlo a pitie / pravidelnosť, plynulosť a spád jedla, všestrannosť jedla, forma prijímania jedla/,

2.spánok-odmietanie, odpor k spánku, vyžadovanie prítomnosti dospelého,

3.vylučovanie-premáhanie potreby, vyhovenie prvým impulzom, prítomnosť kriku apod.,

4.motorické akty-nepravidelná chôdza, nesprávne držanie tele, ohrýzanie nechtov, špáranie v nose, škrabanie vo vlasoch...,

5.osobná hygiena-zlozvyky súvisiace sa stereotypom kúpania, umývania, čistenia zubov...



Detský vzdor sa u detí prejavuje odvrávaním, odmietaním poslušnosti, výčitkami, plačom, hnevom, krikom, afektami a výbuchmi zlosti.Možné príčiny:

1.výchovný zásah, ktorý sa dieťaťu nepáči,

2.protikladné požiadavky školy a rodiny kladené na dieťa,

3.dieťa sa naučilo, že vzdor je pre neho výhodný-dosiahne vždy to, čo chce,

4.dlhotrvajúce choroby, počas ktorých všetci venovali dieťaťu veľkú pozornosť a dostávalo všetko ,čo chcelo,

5.imitácia dospelých

Negativizmus-je jav podobný vzdoru. Má tri hlavné formy: 1.dieťa na von.podnety nereaguje vôbec, 2.útlm je len čiastočný-dieťa vyhovuje príkazom, ale neodpovie, 3.dieťa reaguje obrátene než sa to od neho očakávalo

Nedisciplinovanosť - nie je to presne vyhranená forma poruchy správania, ale pestrý obraz porúch. Ide o neposlušnosť, vzdor, určitý stupeň agresie, lož, záškoláctvo čiže o prejavy súvisiace s pravidelným neuznávaním výchovných autorít, či dokonca s aktívnym bojom proti ním. Môže byť vyvolaná nevhodnými výchovnými postupmi:nadmierna prísnosť,nenáročnosť-benevolencia, kolísavosť, nerozhodnosť vo výchove,nejednostnosť vo výchove.
Príčinou môže byť aj náhla zmena štruktúry rodiny, choroba dieťaťa ai. U chlapcov je častejšia ako u dievčat /4:1/. V škole vzniká hlavne preto, že učitelia zle organizujú prácu detí, deti nemajú čo robiť, alebo učitelia majú také požiadavky, že niektoí žiaci nestačia sledovať výučbu a vyrušujú.

Lož, klamstvo- je nutné hodnotiť k vývinovej úrovni dieťaťa, pravá lož je účelová, dieťa sa ňou snaží niečo dosiahnúť alebo niečomu vyhnúť. Lož môže mať rôzne motívy:upútanie pozornosti, získanie statusu, pomsta rovesníkom alebo dospelým, obohatenie nudného života, napodobňovanie dospelých,strach z trestu.Lož posudzujeme podľa toho, či je zriedkavá alebo často sa opakujúca, aké príčiny k nej viedli a čím bolo dieťa motivované. Náprava musí vychádzať z príčiny, ktorá ku lži viedla.

Krádež- pravá krádež je osvojenie si predmetu, o ktorom dieťa vie, že mu nepatrí, ale túži ho mať. pravá krádež je zámerná a predpokladá taký stupeň vyspelosti, kedy dieťa je schopné pochopiť pojem vlastníctva a rozonať, čo patrí jemu a čo iným, čiže čo je jeho a čo je cudzie.Krádež môže mať rôzne motívy:túžba získať nejaký predmet pre vlastnú potrebu,snaha ukradnutým predmetom získať prestíž v detskom kolektíve, snaha ukradnutým predmetom urobiť radosť milovanej osobe, snaha poškodiť osobu, ku ktorej má dieťa negatívny citový vzťah,snaha vykonať niečo mimoriadne,napodobňovanie kamarátov alebo rodičov
Z hľadiska vyspelosti rozlišujeme krádeže: neplánované, príležitostné a plánované. Z hľadiska frekvencie :náhodné a návykové

Úteky z domu a túlanie:

Útek je nedovolené a nevhodné vzdialenie sa dieťaťa z výchovného prostredia na kratšiu alebo dlhšiu dobu. Motívy úteku môžu byť rôzne:časté konflikty s rodičmi.strach zo zlého zaobchádzania.snaha vyhnúť sa trestu,zámer „potrestať“,túžba po vzrušení a dobrodružstve,príklad a vplyv kamarátov...
Ćastejšie sú u chlapcov aku u dievčat / 3:1/ ich frekvencia je najvyššia na začiatku školskej dochádzky a v období puberty.
Rozlišujeme úteky: impulzívne a plánované a ďalej individuálne a akupinové.
Túlanie je dlhodobé, dlhotrvajúce opustenie domova. Väčšinou nadväzuje na útek. Túlanie sa spravidla plánuje. Sklony k túlaniu majú psycholatické deti / s nerovnomerným vývinom osobnosti/, citovo chladné deti, psychomotoricky nekľudné a nezdržanlivé deti ...

Agresivita-je to forma správania, pri ktorej dochádza k ohrozeniu osôb, spoločnosti, prípadne aj vlastnej osoby, prírody a majetku. Agresia je úkaz jednorazový alebo sporadový. Agresivita je tendencia, vlastnosť osobnosti reagovať agresiou.O agresivite hovoríme až vtedy, deď dieťa je schopné hodnotiť dosah svojho konania alebo keď ubližuje úmyselne a pociťuje radosť z ničenia a z cudzej bolesti.

Problémové správanie (znížená známka zo správania)

V roku 2006 malo 16 116 žiakov základných škôl zníženú známku zo správania, čo predstavuje 3,0% z celkového počtu žiakov ZŠ. Z počtu žiakov so zníženou známkou zo správania 84,1% tvorili žiaci II. stupňa a 15,9% žiaci I. stupňa. V porovnaní s rokom 2005 došlo k miernemu zvýšeniu podielu žiakov, u ktorých bola evidovaná znížená známka zo správania (o+0,1 p.b.), pričom tento podiel sa vo väčšej miere zvýšil u žiakov II. stupňa (zo 4,2% na 4,4%, t.j. +0,2 bodu) ako u žiakov I. stupňa (z 1,08% na 1,13%, t.j. +0,05 bodu).

Ak porovnáme relatívny počet žiakov so zníženou známkou v rokoch 2004 až 2006, je evidentná tendencia zvyšovania percenta žiakov, ktorí mali zníženú známku zo správania, a to ako aj u žiakov I. tak aj II. stupňa.