Štátny vzdelávací program je najvyšším kurikulárnym dokumentom. Tvorí prvú úroveň dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov. Definuje hlavné princípy a ciele kurikulárnej politiky štátu, podstatné demokratické a humanistické  hodnoty, na ktorých je výchova a vzdelávanie založené. Obsahuje všeobecné ciele a požiadavky (základné učivo), ktoré sa vzťahujú na obsah edukácie a kľúčové spôsobilosti (kompetencie) ako hlavné nástroje vyváženého rozvoja osobnosti detí. Štátny vzdelávací program podporuje celostný prístup pri rozvíjaní kognitívnych a  nonkognitívnych spôsobilostí detí na danej úrovni vzdelávania. Predstavuje východisko a záväzný dokument pre vytvorenie školských vzdelávacích programov – kurikulárnych dokumentov špecifických pre obsah výchovy a vzdelávania v jednotlivých materských školách s ohľadom na ich lokálne podmienky.

Princípy Štátneho vzdelávacieho programu:

–       Štátny vzdelávací program je tvorený na základe participatívneho demokratického prístupu  štátu (štátny program) a miestneho regiónu (školský program) k vzdelávaniu.

–       Štátny vzdelávací program určuje len základné minimum (základné učivo vrátane požadovaných spôsobilostí pre určitý druh vzdelania), ktoré garantuje štát.

–       Vzdelávacie štandardy (obsahové a výkonové), čiže požiadavky na vedomosti, zručnosti, spôsobilosti, postoje a kompetencie sú tvorené len z obsahu učiva, ktoré je vymedzené ako základné. Základné učivo vyjadruje obsahové jadro vzdelávania v materskej škole, jeho podstatné prvky, ktoré sú predmetom vzdelávania všetkých detí absolvujúcich predprimárny stupeň vzdelania.

–       Uvedený prístup dáva priestor na dotvorenie obsahu výchovy a vzdelávania podľa regionálnych a lokálnych podmienok a požiadaviek, pričom stavia na  cieľoch, ktoré kladie spoločnosť s  ohľadom na požadovanú vzdelanostnú úroveň a kultúrnu gramotnosť občanov.

–       Štátny vzdelávací program je vypracovaný na základe kontinuálneho prístupu, jednotlivé vzdelávacie programy školských stupňov (predprimárny, primárny, nižší sekundárny, vyšší sekundárny) na seba nadväzujú.

–       Štátny vzdelávací program podporuje komplexný a integrovaný prístup ku vzdelávaniu  prostredníctvom vyčlenenia tematických okruhov a vzdelávacích oblastí s uplatnením nových aktivizujúcich metód vzdelávania  (situačné metódy, metóda projektového vyučovania atď.) a efektívnych spôsobov učenia (zážitkové, problémové, kooperatívne učenie a ďalšie).

–       Do programu vzdelávania na predprimárnom stupni sú zaradené aj prierezové témy (environmentálna, dopravná výchova, ochrana človeka a zdravia, výchova k zdravému spôsobu života, výchova k tvorivosti, mediálna výchova, práca s informáciami atď.), ktoré sa prelínajú vo všetkých tematických okruhoch a vzdelávacích oblastiach. Reflektujú aktuálne globálne, či spoločenské problémy, otázky súčasného človeka, krajiny, Európskej únie a sveta. Podporujú utváranie hodnôt a postojov detí, poskytujú im príležitosť na rozvoj potencialít (možností), uplatnenie individuálnych záujmov, ale aj vzájomnú spoluprácu. Môžu sa realizovať prostredníctvom rôznych organizačných foriem a učením hrou.

–       Štátny vzdelávací program umožňuje modifikáciu obsahu pre vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

–       S tvorbou nového obsahu výchovy a vzdelávania rastie aj dôraz, ktorý sa kladie na podnetné a tvorivé prostredie a priaznivú sociálno-emocionálnu klímu materskej školy a jej celkovú kultúru.

–       Nový model projektovania obsahu vzdelávania dáva materským školám možnosť zamerať sa na individuálne rozvíjanie osobného potenciálu detí.

–       Vzrastá dôraz na kvalitu materskej školy, jej autoevalváciu (sebahodnotenie) a evalváciu (hodnotenie).

 

Pre vypracovanie obsahu vzdelávania podľa jednotlivých stupňov vzdelávania sa používa medzinárodná klasifikácia vzdelávania ISCED (International Standard Classification of Education). Uplatňuje sa aj v rámci Štátneho vzdelávacieho programu. Uvedená klasifikácia je akceptovaná relevantnými medzinárodnými organizáciami (UNESCO, OECD).

 

1.     Ciele výchovy a vzdelávania

Ideálom výchovy a vzdelávania by mal byť dobrý (čestný, morálny, charakterný), múdry (vzdelaný, tvorivý), aktívny (samostatný, pracovitý, iniciatívny), šťastný (vyrovnaný, zdravý) a zodpovedný (v konaní voči sebe, ľuďom, životnému prostrediu) človek. 

Proces výchovy a vzdelávania smerujúci k tomuto ideálu ako k všeobecnému cieľu výchovy by mal začať už od predprimárneho vzdelávania v materskej škole a pokračovať v priebehu celého života.

V materskej škole, podobne ako na iných stupňoch škôl, je stále aktuálna potreba uplatňovania humanistickej výchovy a vzdelávania.

Za humanistické princípy v predškolskej výchove a vzdelávaní pokladáme uplatnenie:

1.     práva na výchovu a vzdelávanie v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa,

2.     práva na rozvoj vlastnej jedinečnosti,

3.     práva na celostný rozvoj osobnosti,

4.     práva na sebarozvoj dieťaťa.

Naplnenie uvedených princípov predpokladá priaznivú výchovno-vzdelávaciu klímu s dôrazom na rozvoj tvorivosti pred pamäťovým učením, v ktorej sa realizuje učenie hrou. Dôležité je pozitívne emocionálne prežívanie dieťaťa.

Cieľom predprimárneho vzdelávania je dosiahnuť optimálnu perceptuálno-motorickú, kognitívnu a citovo-sociálnu úroveň ako základ pripravenosti na školské vzdelávanie a na život v spoločnosti. Východiskom je jedinečnosť dieťaťa, aktívne učenie a začleňovanie do skupiny a kolektívu.

Cieľmi inštitucionálnej predškolskej výchovy sú:

·        napĺňať potrebu dieťaťa po sociálnom kontakte s rovesníkmi,

·        uľahčiť dieťaťu plynulú adaptáciu na zmenené prostredie (na materskú i základnú školu),

·        podporiť vzťah dieťaťa k poznávaniu a učeniu hrou,

·        rozvíjať cieľavedome, systematicky a v tvorivej atmosfére osobnosť dieťaťa v psychomotorickej, poznávacej, sociálnej, emocionálnej a morálnej oblasti,

·        prihliadať na rôzne sociokultúrne a socioekonomické zázemie dieťaťa,

·        posilňovať úctu k rodičom, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre,

·        získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám,

·        pripraviť sa na život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, znášanlivosti, tolerancie, rovnosti pohlaví a priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a cirkvami a náboženskými spoločenstvami,

·        naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť, pripraviť sa na  celoživotné vzdelávanie,

·        naučiť sa kooperovať v skupine, kolektíve a preberať na seba primeranú zodpovednosť,

·        naučiť sa chrániť svoje zdravie vrátane využitia  zdravej výživy a chrániť  životné prostredie,

·        naučiť sa rešpektovať všeľudské etické hodnoty.

Materská škola ako výchovno-vzdelávacia inštitúcia sa od rodiny líši tým, že môže okrem iného naplniť a nasýtiť túžbu dieťaťa po kontakte s rovesníkmi. V predškolskej výchove má svoje nezastupiteľné miesto výchovné spoločenstvo, ktoré tvorí skupina detí v interakcii s učiteľom v jednej triede, príp. v materskej škole s menším počtom detí aj v celej materskej škole. Výchovné spoločenstvo pri vytvorení priaznivej sociálno-emocionálnej klímy významným spôsobom ovplyvňuje rozvíjanie pozitívnych osobnostných vlastností každého dieťaťa (utváranie základov emocionálnej gramotnosti, prosociálneho a environmentálneho cítenia a správania, návykov k zdravému spôsobu života, schopnosti sociálnej komunikácie, tvorby medziľudských vzťahov, atď.)

Pri uplatňovaní cieľov predškolskej výchovy učiteľ zohľadňuje potrebu celostného rozvoja osobnosti dieťaťa a vyvážene rozvíja perceptuálno-motorickú, kognitívnu a sociálno-emocionálnu oblasť. V predškolskom veku má výchova a vzdelávanie činnostný a procesuálny charakter. Všeobecné i špecifické ciele (t. j. konkrétne, operacionalizované ciele) smerujú k rozvoju základov kľúčových kompetencií.

Učiteľ vo výchove a vzdelávaní prihliada na rôzne sociokultúrne a socioekonomické rodinné zázemie detí. Venuje sa primerane každému dieťaťu. V pedagogickom pôsobení učiteľ rešpektuje multikultúrnosť rodín, v ktorých dieťa žije a z nej vyplývajúcich špecifík. Učiteľ je taktný a diskrétny ku všetkým deťom bez ohľadu na ich rasovú, náboženskú, či národnostnú príslušnosť. Rešpektuje, že právo na šťastné detstvo má každé dieťa.

V pedagogickom procese sa uplatňuje princíp aktivity dieťaťa. Rozšírenie príležitostí na aktivitu detí nepredurčuje učiteľa k pasivite v zmysle nečinnosti. Učiteľova aktivita v nedirektívnom – demokratickom vedení výchovno-vzdelávacej činnosti spočíva v premyslenom vytváraní podmienok na účinný sebarozvoj osobnosti dieťaťa, ktorý nie je možný bez jeho vlastnej aktivity. Učiteľ sa v pedagogickom procese dostáva do roly facilitátora, manažéra výchovno-vzdelávacej činnosti, poradcu, konzultanta.

Pedagogický prístup v materskej škole sa opiera o pozitívnu výchovu, založenú na láske a dôvere k dieťaťu. V takejto výchove sa posilňuje sebaúcta, zvyšuje sebavedomie dieťaťa na základe postupne utváraného adekvátneho sebahodnotenia, ktoré je predpokladom zdravého sebavedomia (nie nedostatočného ani prehnaného).

Zdravá sebaúcta a sebavedomie je kľúčom k celoživotnému osobnostnému rastu a podmieňuje efektivitu učenia sa nielen dieťaťa, ale aj dospelého v tom najširšom slova zmysle.

2.     Stupeň vzdelania

Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole. 

3.     Profil absolventa

Predprimárne vzdelávanie umožní rozvoj (štátneho) jazyka. Položí základy vnímania a poznávania prírodných a spoločenských vied, zabezpečí rozvoj fyzickej a pohybovej stránky, povedomie zdravia a rozvoj osobnosti dieťaťa prostredníctvom kultúry a umenia, pričom bázou je realita dieťaťa. (Predprimárne vzdelávanie ISCED 0)

Absolvent predprimárneho vzdelávania získa poznatky a schopnosti, ktoré majú význam vo vzťahu k propedeutike (základom) kultúrnej, čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti.

Absolvent predprimárneho vzdelania je pripravený na vstup do primárneho vzdelávania v základnej škole a na ďalší aktívny život v spoločnosti.

Na získanie profilu absolventa predprimárneho vzdelania je potrebné, aby dieťa dosiahlo v závere predškolského veku základy kľúčových kompetencií.

Formovanie základov kľúčových kompetencií v predškolskom veku je smerovaním, ktorého cieľom je dosiahnuť školskú pripravenosť a získať základy pre rozvíjanie schopnosti učiť sa a vzdelávať sa po celý život.

Vzhľadom na vývinové špecifiká predškolského veku sú medzi kompetencie zaradené aj psychomotorické kompetencie. Spoločenské a občianske kompetencie sú integrované do osobnostných (intrapersonálnych) a sociálnych (interpersonálnych) kompetencií.

V materskej škole sa rozvíjajú tieto kompetencie:

1.     Psychomotorické kompetencie

2.     Osobnostné (intrapersonálne) kompetencie

a) Základy sebauvedomenia

b) Základy angažovanosti

3.     Sociálne (interpersonálne) kompetencie

4.     Komunikatívne kompetencie

5.     Kognitívne kompetencie

a) Základy riešenia problémov

b) Základy kritického myslenia

c) Základy tvorivého myslenia

6.     Učebné kompetencie

7.     Informačné kompetencie

Vymedzenie kompetencií treba chápať relatívne, nakoľko v predškolskom období ide o dosahovanie základov kompetencií dieťaťa.